Slovenské komorné divadlo Martin - Jak jeleň budeš si tam chodiť

Či čuli ste už padať les? Vlastniť prírodu, vlastniť ženu - až do (seba)zničenia. Zvecniť sa do večnosti. Libreto pre jeleňa, troch performerov a zástup žien podľa starej dobrej Hájnikovej ženy. Redukcia nožom. Na staré rany nový Hviezdoslav.

Koncept a téma
Inscenácia vychádza z voľnej inšpirácie Hviezdoslavovou básnickou skladbou Hájnikova žena. Režisér Lukáš Brutovský (ktorý tiež napísal libreto) transformuje tieto klasické motívy do moderného jazyka – silného, vizuálne intenzívneho a provokatívneho. (Slovenské centrum AICT)

Motívy vlastníctva, moci a násilia sa kryštalizujú v obraze ženy–krajiny, ktorú zneužíva „pán-jeleň“, ako Brutovský profiluje postavu Artuša Viláního. Hrajú tu úlohu silného, brutálneho maskulína, ktorý si „myslí, že mu patrí svet i žena“ a „chodí si ako jeleň po tom svete“. (myturiec.sme.sk / Monitoring: Slovenské centrum AICT)

• Tvorivý tím a obsadenie:
  Réžia & libreto: Lukáš Brutovský
  Dramaturgia: Miro Dacho
  Choreografia: Stanislava Vlk Vlčeková (asistovala Zuzana Burianová)
  Scéna: Juraj Poliak
  Kostýmy: Katarína Holková
  Hudba: Lukáš Brutovský
  Video: Matouš Ondra
• Hrajú:
  Barbora Palčíková
  Ján Dobrík
  Matej Babej (alternuje Adrián Hudák)
  A výrazný moment tvorí záverečný choreografický blok, kde účinkuje zbor 21 neprofesionálnych tanečníčok.

Premiéra inscenácie: 22. 11. 2024

Slovenské komorné divadlo Martin opäť prináša originálny a emocionálne bohatý titul, ktorý dokazuje, že aj komorné divadlo môže niesť veľké témy s prekvapivou silou. Hra „Jak jeleň budeš si tam chodiť“ je poeticko-dramatickou sondou do vnútorných svetov ľudí, ktorí sa snažia zorientovať v rýchlo sa meniacej realite, no čoraz viac nachádzajú oporu iba vo vlastných spomienkach a často bolestných túžbach.

Téma a atmosféra
Autorský text stojí na hranici medzi realitou a symbolom. Motív jeleňa – plachého, no hrdého tvora – funguje ako metafora úniku, hľadania vlastného priestoru aj návratu k sebe samému. Hra postupne odkrýva jednotlivé vrstvy postáv a ponúka divákovi možnosť vidieť, ako sa človek stáva cudzincom vo vlastnom živote, ak prestane vnímať svoje potreby a sny.

Atmosféra je silná najmä vďaka presnému rytmu inscenácie. Režijné riešenia neprekrývajú text, ale podporujú jeho poetiku – či už ide o minimalistickú scénografiu, alebo o jemne pracujúcu svetelnú dramaturgiu, ktorá vytvára takmer snový priestor.

Herecké výkony
Herecký súbor SKD Martin potvrdzuje svoju kvalitu. Postavy sú kreslené s citom a autenticitou; ani tie najtichšie momenty nepôsobia prázdne. Každý herec prináša do inscenácie vlastnú energiu, no zároveň zostáva súčasťou funkčného celku. Mimoriadne zaujme práca s detailom – drobné gestá, pohľady a pauzy rozprávajú rovnako výrazne ako samotný text.

Režijný prístup
Režisérska koncepcia stavia na pomalom odhaľovaní emócií a vnútorného napätia. Niektoré scény majú až kontemplatívny charakter, no nikdy sa neprelievajú do samoúčelnosti. Hra dokáže vytvoriť silné momenty katarzie, ktoré neprichádzajú lacno – divák si ich musí „odžiť“ spolu s postavami.

Pre koho je inscenácia určená
Inscenácia osloví predovšetkým divákov, ktorí majú radi psychologickejšie ladené divadlo, metaforické vyjadrovacie prostriedky a pomalšie, premyslené tempo. Nie je to oddychová komédia, ale skôr vnútorná výprava – a práve v tom spočíva jej sila.

„Jak jeleň budeš si tam chodiť“ je dôkazom, že SKD Martin dokáže vytvárať inscenácie, ktoré sú nielen esteticky premyslené, ale aj emočne hlboké. Je to poetická, miestami až bolestivo úprimná výpoveď o človeku, ktorý sa snaží nájsť cestu k sebe samému. Odporúčam všetkým, ktorí v divadle hľadajú niečo viac než len príbeh – skutočný zážitok.

Prečo ísť na toto predstavenie?
Nebojí sa provokovať a rozprávať súčasným jazykom.
Klasiku pretavuje do vizuálne bohatého, intenzívneho jazyka.
Poskytuje jedinečný divadelný pohľad, bohatý na symboliku a pohyb.
Predstavenie otvára dôležité spoločenské témy – vykorisťovanie, nerovnosť, stereotypy…
Je to umenie, ktoré dostane divákovú hlavu do akcie, nie len oči do deja.

Fotografie: Divadloo.sk (Rado Gadoczi)