Keď víla spieva

Nikdy to nemala byť rozprávka...

As the Fairy Sings je performancia inšpirovaná slovenskými ľudovými príbehmi – o ilúzii vedenia, závislosti a bytosti,ktorá odmieta byť pre kohokoľvek spásou.
Dielo sa odohráva v tekutej krajine, kde sa tma a svetlo rozpúšťajú do jedného nestabilného priestoru, a sleduje osamelú postavu, ktorá sa stretáva so žiarivou prítomnosťou – tá sa zdá byť sprievodcom, no nenápadne ju odvádza z cesty.

To, čo sa spočiatku javí ako vedenie, sa postupne odhaľuje ako ilúzia. „Víla“ nie je záchrankyňa, ale projekcia – odpoveď vytvorená tými, ktorí nedokážu uniesť ťarchu nevedomosti. Dielo skúma, ako sa túžba po smerovaní môže zmeniť na závislosť a ako je „ten druhý“ často formovaný ako riešenie, ktoré má zakryť vnútornú prázdnotu.

V jadre performancia spochybňuje hlboko zakorenený patriarchálny pohľad: potrebu idealizovať, definovať a vlastniť ženské ako niečo, čo má viesť, upokojovať alebo vykúpiť. Tu ženská postava tento rámec odmieta. Nie je objektom spásy ani cieľom. Existuje mimo funkcie, mimo projekcie.

„Som stvorená žiariť, nie byť vlastnená.“

Prostredníctvom pohybu, zvuku a textu dielo vytvára napätý a znepokojujúci priestor, v ktorom sa stretávajú príťažlivosť a nebezpečenstvo. Divák je pozvaný konfrontovať napätie medzi nasledovaním a stratou seba samého, medzi ilúziou a autonómiou.

Dielo vzniklo v spolupráci s lokálnym umelcom a prispôsobuje sa každému kontextu, čím sa stáva dialógom medzi miestom, telom a predstavivosťou.

Réžia/choreografia: Simone Sandroni
Hudobný skladateľ: Francesco Antonioni
Vytvorené v spolupráci s tanečnicami a interpretované tanečnicami: Anja Naňová, Mária Klára Kapičáková, Nikola Kišacová, Simona Machovičová
Návrh a realizácia kostýmov: Michaela Bednarova
Svetelný dizajn: Jan Beneš

Foto: Divadloo.sk (Rado Gadoczi)